O problematike vzniku výkvetov na povrchu lícového muriva, povrchu keramických pásov a iných typov lícového muriva bolo napísaných mnoho odborných článkov a vysvetlených mnoho mechanizmov súvisiacich s ich vznikom. Príčiny vzniku výkvetov sú však stále často.
Eflorescencia je nezvyčajnou, ale o to nepríjemnejšou súčasťou realizácie rôznych typov budov, ako sú fasády, ploty a záhradné stavby. Tento problém sa týka aj zatepľovacích systémov s povrchom z tehlových pásov. Zloženie materiálov (maltových zmesí) používaných na realizáciu tohto typu konštrukcií je takpovediac šité na mieru. Tieto materiály a konštrukcie budú počas spracovania, počas vytvrdzovania a najmä po ňom vystavené náročným podmienkam, a preto musia spĺňať veľmi náročné požiadavky na trvanlivosť. Preto sa tieto receptúry veľmi líšia od základných receptúr mált používaných na podobné účely pre bežné murivo a obklady. Tak ako všetky materiály s modifikovanými a výrazne zlepšenými vlastnosťami, aj tieto si vyžadujú dodržiavanie základných postupov, aby si konštrukcia zachovala deklarované vlastnosti od dokončenia diela po celú dobu jeho životnosti.
Z pohľadu stavebnej firmy alebo investora je hlavným vinníkom vzniku výkvetov vždy v prvom rade použitý materiál – najmä maltová zmes, prípadne murovacie prvky alebo tehlové obkladové pásy. Málokto je však ochotný pripustiť, že skutočnosť je od týchto úvah veľmi vzdialená a vo väčšine prípadov súvisí s nedodržaním základných pravidiel práce stanovených výrobcami použitých materiálov, prípadne s nevhodným konštrukčným riešením alebo nekvalitne vykonanou prácou.
Vo všetkých týchto prípadoch je na vine malá alebo žiadna skúsenosť s podobnými stavbami. Vzniku výkopov možno veľmi účinne predchádzať návrhom vhodného konštrukčného riešenia a predovšetkým dodržiavaním pravidiel spracovania materiálov, ktoré súvisia so spracovaním väčšiny bežne používaných stavebných materiálov a sú spracovateľom dlhodobo známe. Dodržiavanie týchto pravidiel nepredstavuje významnú finančnú položku z hľadiska dodatočných nákladov v procese výstavby, na rozdiel od nákladov potrebných na odstránenie výkvetov. Okrem toho v tomto prípade existuje riziko, že príčinu výkvetov už nebude možné odstrániť. To so sebou prináša potrebu značnej finančnej kompenzácie zo strany zhotoviteľa, ktorý by mal byť z tohto dôvodu dostatočne motivovaný a snažiť sa tejto nepríjemnej situácii vyhnúť.
Pomenovanie problému
Označenie výtokov pre rôzne typy výluhov nie je vždy vecne správne. Definícia výtokov alebo výluhov nie je presne špecifikovaná v žiadnej norme a nie je uvedené ani ich podrobné zloženie. Zvyčajne ide o zlúčeniny, ktoré sa označujú ako soli. V praxi sa používajú všetky označenia pre „povrchové soli“ (povlaky, výpotky a výluhy), aby sa klasifikácia dala posúdiť podľa chemického zloženia a rozpustnosti vo vode.
Ďalšie vlastnosti, ako napríklad stupeň deštruktívneho pôsobenia na štruktúru, možno ďalej rozdeliť. Existujú typy výkvetov solí, ktoré spôsobia len estetické poškodenie (niekedy len dočasné), ale existuje mnoho solí, ktoré majú postupné deštruktívne účinky, najmä vo vnútri konštrukcie. Ide o soli, ktoré pri odparovaní vody tvoria kryštály. Tvorbu týchto kryštálov sprevádzajú tlaky desiatok N/mm, ktoré vyvolávajú postupnú deštrukciu vnútri štruktúry materiálov. Tieto príklady postupnej deštrukcie sú často viditeľné na fasádach starých domov, kde chýba alebo je poškodená hydroizolácia.
Príčiny exkrécií
Existuje niekoľko základných predpokladov pre vznik výkvetov. Najdôležitejšou z nich je nadmerná vlhkosť v štruktúre. V závislosti od spôsobu, akým sa dostala do konštrukcie (zabudovaním, vzlínaním alebo iným spôsobom), je potrebné prijať opatrenia na zabránenie ďalším negatívnym účinkom. Možno celkom jednoznačne konštatovať, že bez prítomnosti nežiaducej nadbytočnej vlhkosti v konštrukcii je vznik výkvetov prakticky nemožný, pretože neexistuje transportné médium, ktoré by rozpustné výkvetové zložky rozpúšťalo a zároveň ich prenášalo na povrchové plochy konštrukcie.
Materiály, ktoré sú určené na obkladanie muriva na murovanie, lepenie a spájanie, sú navrhnuté tak, aby neumožňovali vznik výronkov. To však neznamená, že použité maltové zmesi sú odolné voči všetkým nežiaducim vplyvom počas ich spracovania alebo počas ich zrenia. Maltové zmesi na obkladové murivo obsahujú spojivá, ktorými je zvyčajne cement v rôznych variantoch. Doba zrenia cementu je všeobecne známa. Počas tohto času dochádza k dôležitým chemickým reakciám (zjednodušene povedané) a k tvorbe nových zlúčenín, pričom dochádza k výrazným zmenám chemických a fyzikálnych vlastností, napríklad k zvýšeniu pevnosti a iným zmenám. Tieto vlastnosti následne zabezpečujú dostatočnú odolnosť a stabilitu maltových zmesí voči klimatickým podmienkam a iným nepriaznivým vplyvom.
V priebehu chemických reakcií vzniká množstvo zlúčenín, ktorých jednotlivé zložky sú vo vode rôzne rozpustné. Ak dôjde k nadmernému prísunu vlhkosti v čase, keď jednotlivé chemické zložky nie sú stabilizované (určitý stupeň zrelosti odolávajúci rozpúšťaniu vo vode), existuje vysoká pravdepodobnosť, že zložky rozpustné vo vode budú následne kapilárnym systémom transportované na povrch, kde sa po odparení vody premenia na zlúčeniny nerozpustné vo vode. Vzhľadom na rozdiely v kapilárnom systéme tehlového muriva alebo tehlových obkladových pásov (v porovnaní s kapilárnym systémom použitej malty) je zrejmé, že výkvety sa vždy objavia najprv v oblasti škáry – v malte alebo ako „vytekajúci“ povlak zo škáry medzi maltou a okrajom obkladového prvku muriva. To takmer vždy vedie k predpokladu, že príčinou výkvetov je maltová zmes. Celý proces od dodania nadbytočnej vlhkosti až po objavenie sa výkvetov môže trvať veľmi dlho, aj niekoľko mesiacov, najmä v chladnom počasí a v obdobiach zvýšenej vlhkosti (hmla, dážď). Objavenie sa výkvetov po takom dlhom čase nie je spojené s príslušnými reálnymi súvislosťami a príčina sa hľadá inde.
Chyby vedúce k tvorbe exkrecií
Rozpracované aj dokončené dielo sa musí určitý čas ošetrovať a chrániť pred rýchlym vysychaním. Je to dôležité pre plynulú hydratáciu cementových spojív v maltových zmesiach. Významnou chybou pri realizácii je, že v dôsledku nedostatočnej ochrany vykonávaného diela sa proces hydratácie (zrenia) spomalí alebo úplne zastaví, keď sa voda vyparí, a proces sa opäť spustí, keď sa voda opäť dodá. Niekedy len čiastočne. Výsledkom je výrazné zhoršenie kvality konečných vlastností vyzretej maltovej zmesi, ale aj zbytočne dlhý čas, počas ktorého sa proces vytvrdzovania neuskutočnil a o ktorý sa potom musí predĺžiť ochrana diela. Tento proces zastavenia hydratácie je známy z viacerých oblastí spracovania malty, ako je omietanie povrchov muriva (najmä fasád) a betónovanie podlahových plôch. Jeho dôsledky sú oveľa fatálnejšie ako len dodatočné výkvety, a to v dôsledku dodatočných objemových zmien, ktoré sprevádza vznik napätí a často aj vznik trhlín.
Prakticky neodstrániteľné príčiny výkvetov bývajú nevhodné konštrukčné riešenia. Najčastejším prípadom je nedostatočná hydroizolácia podzemnej stavby. Stúpajúca vlhkosť potom prenáša rozpustné soli z podložia. Treba tiež vziať do úvahy, že betón je tiež materiál s určitým stupňom nasiakavosti. Pri dlhodobom pôsobení vody na betón časť vody presakuje. Preto je použitie hydroizolácie pod hlavami plotov a stĺpikov nevyhnutným opatrením.
Neodstrániteľným zdrojom výkvetov je vyplnenie vnútorného priestoru konštrukcie betónovou zmesou. Ani po 28 dňoch tvrdnutia nie je v betóne hydratovaných viac ako 50 % cementu, ktorý je tak potenciálnym zdrojom voľného vápna. Ak je prítomné väčšie množstvo vody, výkvety sú isté.
Tvorba výkvetov môže byť spôsobená aj dodatočným pridaním výkvetotvorných zložiek do použitých materiálov. Príčinou ich vzniku je napríklad nevhodné použitie rôznych chemických prísad, ktoré majú ovplyvňovať vlastnosti maltových zmesí, alebo priamo kontaminovaná maltová voda, znečistené nástroje a pod. Aj použitie nevhodných chemických prostriedkov (napr. anorganických kyselín) na dodatočné čistenie hotovej konštrukcie od zvyškov spojiva môže viesť k zasoleniu konštrukcie s ťažko odstrániteľnými následkami. Posledným, ale častejším dôvodom je použitie nevhodných materiálov, ktoré nie sú priamo určené na použitie na obkladové murivo.
Návrhy opatrení na odstránenie exkrementov
Aby bolo možné navrhnúť opatrenia na odstránenie výkvetu, je vždy potrebné individuálne posúdiť príčinu výkvetu a určiť, či ide o výkvet rozpustný vo vode alebo nerozpustný. Vo väčšine prípadov sú výkvety na lícovom murive jednoducho vylúhovaním voľného vápna z cementového spojiva, pretože malty na lícové murivo neobsahujú hydrát vápna.
Ak ide len o tenkú vrstvu výkvetov na povrchu a jednorazové preniknutie vlhkosti do konštrukcie, s výkvetmi si možno poradiť pomocou klimatických podmienok (mierne kyslé dažde) alebo vhodných čistiacich prostriedkov určených na tento účel (po vyschnutí murovanej konštrukcie). Tieto čistiace prostriedky majú vlastnosti, ktoré umožňujú odstránenie určitých typov ľahkých náterov. Ide o výrobky obsahujúce organické kyseliny, ktoré nie sú také agresívne voči materiálom a životnému prostrediu. Aj pri ich použití však treba dbať na dodržiavanie pokynov výrobcu a najmä na ochranu okolitých povrchov, ktoré by nemali byť vystavené pôsobeniu čistiacich prostriedkov, pretože tieto roztoky môžu leptať aj prvky z kovov, dreva atď.
Pred použitím čistiaceho roztoku je dôležité dôkladne navlhčiť čistené plochy, aby sa roztok s rozpustenou soľou nevsiakol do obkladového muriva. Po určitom čase pôsobenia čistiaceho prostriedku je potrebné očistené povrchy opláchnuť, aby sa rozpustená soľ odstránila. Tento postup sa potom musí niekoľkokrát zopakovať. V prípade silnejšej vrstvy výkvetov sa odporúča mechanické odstránenie s následným rovnakým postupom ako v predchádzajúcej možnosti. V prevažnej väčšine prípadov sú už vzniknuté výkvety estetickou chybou a nepredstavujú žiadne iné riziko ani neobmedzujú vlastnosti hotovej konštrukcie.
Riziko hrozí v prípade, že pokračuje tvorba výkvetov, ktoré sú jasným indikátorom pokračujúceho prenikania vlhkosti do konštrukcie. To môže za nevhodných klimatických podmienok (mráz) spôsobiť nielen ďalšie výkvety, ale aj mechanické poškodenie konštrukcie v značnom rozsahu.
Na základe praktických skúseností možno konštatovať, že vznik väčšiny výkvetov na lícovom murive je len estetickou chybou a nijako inak neovplyvňuje úžitkovú hodnotu stavby. Preto následné riešenia, ktoré zahŕňajú radikálne zásahy do už hotových konštrukcií, nie sú vhodným spôsobom odstránenia výkvetov. Hlavnou a najdôležitejšou príčinou tohto stavu je prítomnosť prebytočnej vody.
